Pôvod a história Louvru
Dejiny Louvru sa začínajú v ére temnej stredovekej pevnosti. Postavená v roku 1190, táto hradba slúžila na ochranu hraníc Paríža. Jej primárnou funkciou bola obrana, poskytujúc opevnené pozície na Pravom brehu Sevy, ktoré mali chrániť obklop Paríža. Celé toto miesto prešlo hlbokou metamorfózou – od svojich obhajovacích začiatkov až po súčasný stav národného umeleckého múzea v Paríži, vo Francúzsku.
Prechod z vojenskej stavby na rezidenčné sídlisko kráľov nastal v priebehu niekoľkých storočí zmien. V roku 1546 František I. premenil túto päsť na hlavnú rezidenciu francúzskych kráľov. Tento zlom predstavoval začiatok vývoja miesta z defenzívneho bastiónu na palác Louvre. Účel budov sa z ochrany a bezpečia presunul k obydleniu a nakoniec k vzácnemu posväteniu umeniu.
Múzeum bolo založené po tom, čo sa účel tohto miesta zmenil z kráľovského domova na verejnú inštitúciu. Táto evolúcia odzrkadľuje meniace sa potreby francúzskeho štátu aj transformáciu samotného mestského prostredia. Toto miesto zostáva kľúčovou súčasťou urbánnej krajiny, pričom sa premenilo z miesta vojenskej nevyhnutnosti na svätine ľudskej histórie a rozmanitých umeleckých tradícií.
Architektúra paláca Louvre
Tento monumentálny celok predstavuje masívny architektonický palimpsest, v ktorom sú vrstvy histórie vytesané priamo do kameňa. Miesto, ktoré vzniklo koncom 12. a začiatkom 13. storočia za vlády Filipa II., začínalo ako surová a temná stredoveká pevnosť. Tieto drsné vojenské múry boli vybudované s cieľom strážiť hranice Paríža. Po niekoľkých storociach však budova prešla fascinujúcou metamorfózou, ktorá ju premenila z obetovanej obrannej stavby na jej súčasnú, majestátnu podobu. Architektúra tohto miesta odzrkadľuje kolíziu ľudskej dejiny a kráľovského przepychu, keďže pôvodná pevnosť bola neskôr nahradená grandióznou nádherou paláca.
Mierka tohto areálu je nesmierna, čo z neho robí najväčšie múzeum na svete. Budova, ktorá sa nachádza v Paríži vo Francúzsku, susedí s nádorám Tuileries. Fyzická prítomnosť tohto miesta ostáva kľúčovým prvkom urbánnej krajiny na Pravom brehu Sezny. Prechod od vojenskej štruktúry k kráľovskej rezidencii prešiel stáročia neustálych zmien, kedy sa obetovaná baštia premenila na miesto obydlia a nakoniec sa stala posvätným chránišťom pre uchovávanie umenia.
Hlavné oddelienia a kolekcie
Múzeum je rozdelené do desiatich odlišných oddeliat, ktoré tvoria bohatú väzbu umeleckých pokladov. Databáza kolekcií zahŕňa viac ako 500 000 diel uchovávaných v rámci Musée du Louvre a Musée National Eugène-Delacroix. Tieto bohaté zbierky zahŕňajú aj sochy umiestnené v záhradách Tuileries a Carrousel, ktoré dopĺňajú umelecký svet celého areálu.
Kolekcia egyptských antikuít zostáva jednou z najrozsiahlejších na svete. Ponúka nám fascinujúci pohľad na životy starovekých Egypťanov, od vznešeného šľachty a kniež a kňazov až po obyvateľov bežných. V jej blízkosti sa rozprestiera Oddelenie antikuít Blízkeho východu, ktoré pokrýva široké geografické územie, od severnej Afriky až po rieku Indus. Táto kolekcia predstavuje masívnu akumuláciu ľudskej histórie, ktorá sa rozťahuje na niekoľké tisícročia.
Uchádzajúce diela sú rozdelené do rôznych špecializovaných oblastí. Niektoré objekty sú vystavené v permanentných galériách múzea, zatiaľ čo iné sú súčasťou národného procesu obnovy umeleckých diel. Obrovský rozsah týchto kolekcií zabezpečuje, že táto inštitúcia zostáva centrálnym depozitárom rozmanitých umeleckých tradícií, ktoré formovali našu kultúru.
Majstrovské diela kolekcie
Oddelenie maľby v siňoch Louvre hostí Mona Lisa, ktorej prítomnosť dominuje celému priestoru a pútia pozornosť všetkých okolo. V jej blízkosti trvá v tichom, neochvejnom pohľade aj Sediaci písař. Tieto diela koexistujú vedľa Plavca na Aráde z roku 1818 a Prísľubu Horátov (detail) z roku 1784. Kolekcia v siňoch Louvre zahŕňa aj Svadbu v Káne z roku 1500 a Hviezdku z roku 1668.
Sochy v týchto sálach ponúkajú úplne iný druh umeleckého zážitku. Venus de Milo a Vítězná Nike trvajú ako fyzické pozostatky antiky, ktoré nás prenášajú do dávnych čias. Michelangelovi otroci predstavujú fascinujúcu štúdiu napätia vytesanú do kameňa. Tieto postavy zapĺňajú galérie s vlastnou, špecifickou a hlbokou gravitáciou, ktorá nedávno nedá odísť žiadnemu návtencu.
