Pôvod a história Museum Folkwang
Dejiny Museum Folkwang začínajú konvergenciou dvoch odlišných odkazov. V roku 1902 založil Karl Ernst Osthaus súkromné Folkwang Museum, zbierku poháňanú špecifickou víziou moderného vyjadrenia. Neskôr sa k nej pripojilo Essenské Kunstmuseum, ktoré bolo založené v roku 1906. Tieto dve entity sa v roku 1922 spojili a vytvorili inštitúciu, ktorá dnes funguje v Essene v Nemecku. Toto spojenie vytvorilo významnú zbierku zameranú na vývoj umenia 19. a 20. storočia.
Samotný názov nesie ťažbu prastarého významu. Čerpá z konceptu Fólkvangr, lúky mŕtvych v nórskej mythológii, nad ktorou dominuje bohyňa Freyja. Táto súvislosť s tematikou života a spomienok poskytuje tichý pozadím pre diela uchovávané v tejto inštitúcii. Múzeum dlho funguje ako priestor, v ktorom sa prostredníctvom jeho fyzickej prítomnosti sleduje evolúcia moderného umenia.
Základy tejto inštitúcie boli vybudované na snoháňaní súkromných zberateľov a meniace sa prúdach histórie. Spojením Essenského Kunstmuseum a Folkwang Museum sa toto miesto stalo centrálnym bodom pre štúdium umeleckých posunov. Zostáva významným depozitárom pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o progresiu modernizmu naprieč storočiami.
Budova a jej architektúra
Architektonická podstata Museum Folkwang je definovaná hlbokým dialogom medzi rôznymi érami. Pôvodná stavba, vzniknutá v roku 1902, tvorí historický základ tejto významnej inštitúcie. Táto staršia budova bola premyslene rozšírená výrazným novým priestorom navrhnutým architektonickým tímom David Chipperfield Architects. Toto doplnenie, ktoré bolo otvorené v januári 2010, rozšírilo existujúcu rozlohu múzeí o ďalších 16 000 metrov štvorcových.
Nové rozšírenie je charakteristické svojou polopriečnou fasádou, vyrobenou z panieľov z recyklovaného skla. Tento výber materiálu umožňuje budove hrať si s meniace sa prirodzené svetlo v nemeckom Essene. Dizajn vytvára pocit otvorenia a plynule integruje modernú hmotu s historickou architektúrou. Prepojenie betónu a skla zabezpečuje, že nové priestory pôsobia ako organické pokračovanie pôvodného miesta, a zároveň poskytujú potrebný rozmach pre súčasné výstavné potreby.
Hlavné kolekcie a oddelenia
Sklady Museum Folkwang zahŕňajú nesmiernu šírku umeleckého vyjadrenia 19. a 20. storočia. Táto kolekcia sleduje evolúciu moderného expresívneho štýlu prostredníctvom rôznych médií, vrátane bohatého výberuกราfických prác, odtlačkov a kresieb. Okrem týchto európskych tradícií si inštitúcia udržiava aj zbierku starobylého a neeurópskeho umenia, čím poskytuje širší pohľad na ľudskú kreativitu naprieč rôznymi érami a geografickými oblasťami.
Významná časť identity tohto múzea spočíva v jeho špecializovaných oddeleniach. Fotografická kolekcia sa neustále rozrastá a dnes zahŕňa viac ako 50 000 fotografií, ktoré dokumentujú vizuálnu kultúru prostredníctvom širokého spektra objektívov a techník. Vedľa toho v Nemeckom múzeu plakátu (Deutsche Plakat Museum) nájdeme približne 340 000 plakátov. Tieto grafické diela predstavujú vizuálnu kroniku politického diskurzu, ekonomických zmien a kultúrnych vnímavostí, ktoré sa od Weimarskej republiky až po časy Studenej vojny.
- Deutsche Plakat Museum: približne 340 000 plakátov
- Fotografická kolekcia: viac ako 50 000 fotografií
Majstrovské diela kolekcie
Stáť pred obrazom Frau vor untergehender Sonne znamená stretnúť sa s tichom roku 1818. Diela, ktoré vytvoril Caspar David Friedrich, majú v sebe takú hĺbku a nehybnosť, ktorá si vyžaduje od diváka určitú dávku trpezlivosti. O niečo ďalej, v blízkosti, je v roku 1888 zachytená ťažká, rytmická práca v obraze Vincent Willem Van Gogh s názvom Quay with Men Unloading Sand Barges. Ťiaky farieb nesú fyzickú váhu, pocit pohybu a industriousnosti, ktorý zostáva hmatateľný aj napriek jeho vnútornej statičnosti.
Kolekcia sa následne preplavuje z týchto kontemplatívnych krajín do štruktúrovanej intenzity, ktorú predstavuje Paul Cézanne. Jeho La carrière de Bibémus ponúka fascinujúcu štúdiu formy a geologickej prítomnosti. Tento dôraz na štruktúru však nachádza úplne inú, črevitú energiu v dielach nemeckých expresionistov. Leaping Dancer od Ernst Ludwig Kirchner zachytáva špecifickú, nervóznu vitalitu, ktorá definuje prechod tej doby smerom k emocionálnej okamžitej vyjadrivosti.
V dielach, ktoré vytvoril Eugène Henri Paul Gauguin, sa však prejavuje aj hlboký pocit primitivity. Jeho Contes Barbares, pochádzajúce z roku 1902, predstavujú odklon od naturalizmu predchádzajúcich dekád. Prítomnosť týchto dielov vytvára fascinujúci dialóg medzi pozorovaním vonkajšieho sveta a hlbokým vyjadrením vnútorných stavov duše.
Názistická éra a umenlecké čistky
História tejto inštitúcie obsahuje hlbokú trhlinu spôsobenú vzostupom nacizmu. Počas tohto obdobia režim implementoval systematické vyčisťovanie diel klasifikovaných ako „degeneratívne umenie“. Táto kampaň zameriala sa na rôzne umelecké smerovania, vrátane abstrakcie, kubizmu, expresionizmu, surrealizmu a impresionizmu. V roku 1937 zorganizoval Joseph Goebbels výstavu týchto diel, ktoré vláda uznala za neprijateľné. Kolekcia Museum Folkwang bola priamo zasiahnutá týmito politickými zmenami, čo viedlo k odstráneniu viac ako 1 200 umeleckých diel z jej múzeálnych zbierok.
Zánik týchto kusov predstavuje významnú prázdnotu v histórii múzea. Medzi umelcov, ktorých diela boli zo zbierok vytratené, sa zapísali Georges Braque, Paul Cézanne, Giorgio de Chirico, Henri-Edmond Cross, André Derain, Henri Matisse a Edvard Munch. Okrem odstránenia týchto konkrétnych kusov bol rozsah destrukcie obrovský. Nacistická vláda spálila približne 5 000 umeleckých diel, ktoré boli považované za nepredateľné. Táto éra zostáva ťažkým kapitolou v príbehu Museum Folkwang, označujúc čas, kedy bolo umelecké vyjadrenie potlačené štátnou ideológiou.
