William Merritt Chase

Raný život, rodina a vzdelanie

Aby sme pochopili technickú precíznosť, ktorou sa vyznačuje tvorba umelca menom William Merritt Chase, musíme sa pozrieť za vygladené povrchy jeho neskorších impresionistických diel a súcne sa pozrieť na jeho pragmatické začiatky v Indiane. Narodený 1. novembra 1849 v Williamsburgu, bol synom Sarah Swain a Davida H. Chasea. Keď sa rodina v roku 1861 presťahovala do Indianapolisu, zdálo sa, že trajektória jeho života bude smerovať skôr k obchodu než k plátnu. Svoje rané roky strávil pomáhaním v obchodných podnikoch svojho otca, čo bola obdobie praktickej disciplíny, ktoré predchádzalo jeho formálnemu umeleckému vzdelávaniu.

Jeho talent sa však nevzdelil v vacuú. William Merritt Chase získal svoje prvé výučby od miestnych umelcov, Bartona S. Haysa a Jacoba Coxa. Tieto rané lekcie mu poskytli základné zručnosti potrebné na to, aby prekonal provinčné obmedzenia. Skôr než sa plne posvetil profesionálnej kariére v maľovaní, krátko slúžil v námorstve, čo bol len odklon pred jeho konečným presunom smerom k etablovaným umeleckým centrálam v Spojených štátoch. Toto obdobie tranzície bolo nevyhnutné, pretože oddelilo jeho detstvo na Stredozápade od prísnych akademických prostredí, v ktorých sa neskôr pohyboval.

Akademická príprava a münchenské obdobie

Príchod William Merritt Chase do New Yorku v roku 1869 predstavoval začiatok budovania prískej technickej základnice. Nepôsobil len na základe čistej intuície; vyhľadal upevnené štruktúry National Academy of Design. Pod vedením Josepha Oriela Eatona sa učil mechanike kompozície. Túto prípravu ešte viac vyostril Lemuel Wilmarth, žiak Jean-Léona Gérôme. Táto umelecká ligna spojila Chasea priamo s váhou akademického realizmu a poskytla mu výtvarnú zručnosť nevyhnutnú na to, aby prekonal amatérstvo.

Skutočná zmena v jeho technickom DNA nastala v roku 1872, keď sa presťahoval na Akadémiu krásnych umení do Mníchova. V Mníchove zostal šesť rokov, pričom nasával špecifickú, ťažkú estetiku. Toto obdobie bolo definované majstrovstvom v štýle „starých majstrov“. Jeho rané obrazy z tejto éry sú charakteristické tmavými tónmi a virtuóznym prístupom k vedeniu štetca. Nešlo len o kopírovanie; budoval si ovládanie svetla a tieňa prostredníctvom nesúladnej, disciplinovanej palety.

• Keying Up – The Court Jester (1876)

Cesty a vzostup impresionizmu

Prechod William Merritt Chase k impresionizmu nebol náhlou impulziou, ale priamým dôsledkom jeho stretu so európskym svetlom. V roku 1877 odcestoval do talianskej Benátok spolu s Frankom Duveneckom a Johnom Twachtmanom. Práve toto obdobie v Benátkach mu poskytlo potrebný impulz na to, aby sa vzdal svojej temnejšieho, münchenského palety. Keď sa v lete 1878 vrátil do Spojených štátov, jeho prístup k svetlu a atmosfére sa už zásadne zmenil. Už nebol len pokročilým študentom akademickej tradície; stával sa praktikantom nového, svetelnejšieho vizuálneho jazyka.

Jeho vplyv v rámci amerického umeleckého prostredia bol súčasne inštitucionálny aj revolučný. Bol členom Národnej akadémie umenia v New Yorku, no zároveň vyhľadával aj progresívnejšie okruhy. Pridal sa k skupine umelcov a autorov Tilers a neskôr sa stal členom Ten American Painters, umeleckej skupiny založenej v roku 1898. Jeho líderské kvality sa jasne prejavili aj počas jeho funkcie prezidenta Spoločnosti amerických umelcov v období od roku 1885 do 1895. Tieto väzby vykresľujú obraz muža, ktorý sa dokázal vyrovnať s napätím medzi uestablished akademickými štruktúrami a rodiacimi sa modernými hnutiami svojej doby.

Technika a umelecký štýl

Technická evolúcia, ktorou prošiel William Merritt Chase, odhaľuje závislé smerovanie od ťažkých, tmavých tónov jeho münskej prípravy smerom k svetlom naplnenej jasnosti francúzskeho impresionizmu. Počas svojich rokov v Mníchune sa spoliehal na tmavú paletu a virtuóznu prácu štetcom, aby dosiahol pocit dramatickej váhy. Táto akademická základňa mu poskytla štrukturalnú disciplínu, vďaka ktorej jeho neskoršia tvorba zostala koherentná, aj keď prijal oveľa svetlejšiu a luministickejšiu paletu. Bol brilantným koloristom, ktorý rozumel tomu, ako manipulovať so svetlom na definovanie tvaru, čím sa vzdal rigidného akademického realismu v prospech spontannejšieho, atmosférického prístupu.

Jeho ovládanie textúry a médií bolo obzvlášť zjavné v jeho experimentovaní s rôznymi materiálmi. Ako spoluzakladateľ Spoločnosti amerických maliarov v pasteli demonštroval sofistikované porozumenie schopnosti tohto média vyjadriť svetlo a okamžitosť. Tento zá interest o priamoť sa rozšíril aj na jeho preferenciu metódy plein air, pri ktorej maľoval na exteriérových plochách, aby zachytil meniace sa kvality prirodzeného svetla. Jeho prácu často dopĺňali hrubé, rytmické ťahy impasto, ktoré simulovali fyzické vlastnosti jeho predmetov, ako je napríklad vlhký lesk rybích šupiek alebo priehľadnosť svetla dopadajúceho na povrch. Bol inventívnym tvorcom, ktorý dokázal premeniť obyčajné, všedné predmety na niečo vznešené prostredníctvom samotnej technickej exekúcie.

• Still Life with Fish
• Keying Up, The Court Jester

Významné diela a témy

Témy, ktoré William Merritt Chase skúmal, odzrkadľujú jeho neustály nepokojný zvedavosť, ktorá sa odmietala uviaznúť v jednej úzkej špecializácii. Pohyboval sa medzi intímnosť domáceho života a expozívnu energiu prírody s technickou istotou, ktorá uprednostňovala pocťť svetla pred prísnou formou. Jeho portréty, ako napríklad Portrait of Virginia Gerson, demonštrujú schopnosť zachytiť osobnosť prostredníctvom priamého pozorovania. Rovnakú túto sústredenosť aplikoval aj na urbánne prostredie, kde dokumentoval dynamiku mestského života v díelach ako Alice Fernandez. Aj v jeho skôr abstraktných skúšeniach, ako je A Study in Curves, zostal zámer zameraný na fyzické vlastnosti predmetu, nie na jednoduchú dekoráciu.

Umelec prejavoval zvláštny fascináciu každodennosťou a v najjednoduchších predmetoch často nachádzal skrytuť komplexnosť. Často sa vraciava k téme rýb, čo bol predmet, ktorý podľa jeho vlastných slov môže definovať jeho umelecké oddedičanie. Tieto záložné štúdie neboli len cvičeniami z anatómie; boli to štúdie o tom, ako svetlo interaguje s mokrými, odrazivými povrchmi. Tento záujem o elementárne prvky je zjavný aj v jeho krajinách, vrátane Gowanus Bay, kde zachytil atmosférické efekty s pocťtom okamžitečnosti. Jeho schopnosť nájsť výjadovosť v obyčajných veciach je možno najlepšie vidieť v díelach ako A Friendly Call, kde zostavenie predmetov slúži ako prostriedok na hlboké skúmanie textúry a tieňa.

• Keying Up – The Court Jester
• Still Life with Fish
• Portrait of Lydia Field Emmet

Pedagogická a vzdelávacia stopa

Vplyv, ktorý William Merritt Chase zanechal v americkom umení, sa nemeria len jeho plátnami, ale aj jeho prítomnosťou v učebniach. Bol oddaným a nesmierne vplyvným učiteľom, ktorý viac ako 38 rokov formoval ďalšie generácie maliarov. Jeho pedagogický dosah bol obrovský a pokrýval významné inštitúcie, vrátane Art Students League, Pennsylvania Academy of the Fine Arts a Brooklyn Art Association. Neprenášal len technické zručnosti; od svojich študentov vyžadoval hlbokú schopnosť vnímania a intelektuálnu otvorenosť, čím ich povzbudzoval k tomu, aby z vlastných pozorovaní vytiahli to najlepšie.

Jeho najvýznamnejším inštitucionálnym prínosom bolo založenie školy Chase School v New Yorku v roku 1896. Tento úrad sa neskôr vyvinul do súčasnej školy Parsons The New School for Design, čím upevnil jeho vplyv na štruktúru amerického umeleckého vzdelávania. Okrem štúdií v mestskom prostredí však nesmierne obhajoval metódu plein air, pričom svoju výuku prenášal priamo do prírody, aby podporil priamu spojitosť s jej svetom. To bolo najjasnejšie viditeľné v letnej umeleckej škole Shinnecock Hills, ktorú otvoril na Long Islande v roku 1891.

Slávni umelci a umelecký kruh

Vplyv, ktorý zanechal William Merritt Chase, je najjasšie viditeľný v dlhej línii umelcov, ktorí sa vyvinuli pod jeho vedením. Neučil len techniku; on formoval smer amerického modernizmu tým, že sprevádzal v tvorbe postavy, ktoré neskôr definovali celú ďalšiu generáciu. Georgia O'Keeffe a Edward Hopper predstavujú váhu jeho pedagogického vplyvu, keď do svojich vlastných, odlišných vizuálnych jazykov priniesli tú energiu a odhodlanosť, ktoré od nich vyžadoval. Jeho učebňa bola miestom významného rozvoja pre Charlesa Sheelera, Marsdena Hartleya a Josepha Stellu. Títo umelci sa dokázali presťáhnúť za hranice jeho priamého štýlu a vybudovať si vlastnú prítomnosť na americkej umeleckej scéne. Dokonca aj Rockwell Kent a Wilhelmina Weber Furlong profitovali z jeho dôrazu na technickú majstrosť a individuálnu expresiu.

Jeho profesijný život definovala aj vysoká úroveň sociálnej a kreatívnej siete. Bol kolegom významných postav, ako sú Winslow Homer a Augustus Saint-Gaudens, a pohyboval sa v tých istých vplyvných kruhoch, ktoré formovali estetiku národa. Táto vzájomná prepojenosť sa rozrástla aj do jeho roly mentora pre Waymana Elbridgea Adamsa, čím ešte viac upevnil svoju pozíciu ako centrálného bodu v komunitu amerických umelcov. Jeho štúdia a rôzne vyučovacie funkcie, od Art Students League až po letnú umeleckú školu Shinnecock Hills, fungovali ako centrá, kde sa stretávali tieto rozmanité talenty. Od tých, ktorých viedol, vyžadoval hlbokú schopnosť vnímania a prijímania – podmienku, ktorá vyprodukovala umelcov schopných tak prísleho pozorovania, tak aj tvorivého experimentovania.

Neskoršie roky a smrť

Na prelome 20. storočia sa William Merritt Chase už ugruntoval ako významná medzinárodná postava. Jeho prítomnosť v umeleckom svete bola zakotvená v jeho impozantnom manhattanskom ateliéri, vastornom salónovom priestore v budove Tenth Street Studio Building. Toto prostredie mu umožnilo udržať vysokú mieru produktivity a pracovať v rozsahu, ktorý zodpovedal jeho profesionálnemu statusu. Zároveň si udržiaval domov a štúdió v Shinnecock Hills v New Yorku, kde svetlo a krajina poskytovali neustály a podmanivý nápad pre jeho tvorbu.

Jeho kariéra zostala aktívna až do posledných rokov života, kedy vyvažoval prácu vo svojom mestskom ateliéri s sezónnymi pobytmi na Long Islande. Táto dualita medzi mestským centrom New Yorku a otvoreným vzduchom v Shinnecock Hills definovala jeho neskoršie obdobie. William Merritt Chase skonal v New Yorku 25. októbra 1916. Jeho smrť znamenala koniec kariéry, ktorá úspešne premostila priepasť medzi tradičným akademickým vzdelaním a meniace sa požiadavky modernej americkej maľby.

Kde dnes uvidieť jeho diela

Prítomnosť umelca, ktorým je William Merritt Chase, v najvýznamnejších amerických kolekciách zostáva nesmierne silná, čo zaručuje, že jeho technický vplyv je fyzicky prístupný každému, kto skúma evolúciu amerického impresionizmu. Metropolitan Museum of Art v New Yorku uchováva najväčšiu koncentráciu jeho tvorby, pričom k dispozícii je 14 diel, ktoré slúžia ako fascinujúci materiál na štúdiu. Tieto kusy dokladajú prechod od jeho temnejšej palety, ovplyvnenej münchenským štýlom, k svetlejšiemu a atmosféričnejšiemu prístupu, ktorý si adoptoval neskôr v svojej kariére. Jeho schopnosť manipulovať so svetlom je obzvlášť zjavná v múzeálnych zbirkách, kde jeho ťahy štetcom odhaľujú priamu a energickú aplikáciu farby, ktorú tak vášnivé obhajoval.

Geografické rozloženie jeho diela sa rozprestiera cez niekoľko kľúčových inštitúcií. Indianapolis Museum of Art uchováva 11 diel, ktoré poskytujú významný pohľad na jeho umelecký vývoj. Na Stredozápade má Detroit Institute of Arts 7 diel, zatiaľ čo Museum of Fine Arts v Houstoni a Brooklyn Museum disponujú masing 6 kusmi. Tieto kolekcie ponúkajú rozmanitú perspektívu na jeho všestrannosť, od formálnej portrétnej tvorby až po jeho častú záľubbu v štúdiách záložných predmetov. Ak chceš na vlastné oči vidieť jeho majstrovstvo v práci s textúrou a svetlom, odporúča sa vyhľadať jeho znázornenia rýb alebo domácej interiérových scén, ktoré podčiarkavajú jeho schopnosť nájsť vizuálnu krásu v tom, čo je všedné.

• Keying Up, The Court Jester
• Portrait of Virginia Gerson
• A Study in Curves
• Still Life with Fish
• Terrace at the Mall, Central Park
• Mrs. Chase in Prospect Park