Rané roky, rodina a umelecké vzdelávanie
Franciszek Tepa sa narodil 17. septembra 1829 vo Lvove. Bol synom cukrára, čo mu poskytlo pokojné začiatky predtým, než sa oficiálne zasvätil umeniu. Jeho tvorivá cesta sa začala v Akademia Stanowa, kde v rokoch 1842 až 1844 študoval pod vedením Jana Maszkowskiego. Tieto rané roky mu poskytli základnú disciplínu potrebnú pre prísne akademické vzdelávanie, ktoré nasledovalo v najvýznamnejších európskych umeleckých centrách.
Jeho vzdelávanie bolo nomadickým snahou o dosiahnutie technického majstrovstva. Od roku 1847 do 1848 študoval na Viedenskej akadémii krásnych umení pod vedením Ferdinanda Waldmüllera. Následovalo obdobie v Mníchove, kde od roku 1849 do 1852 študoval na Akadémii krásnych umení pod vedením Wilhelma von Kaulbacha. Takto rozmanitá pedagogická príprava mu umožnila absorbovať rôzne európske prístupy k forme a kompozícii.
Posledná významná kapitola jeho formálneho vzdelávania sa odohrala v Paríži. Medzi rokmi 1854 a 1860 študoval na École nationale supérieure des Beaux-Arts. Počas týchto rokov si zaostril svoju techniku pod vedením Ary Schefferovej a Leóna Cognieta. Tento rozsiahly časť štúdií vo Viedni, Mníchove a Paríži mu vdelil všestranné schopnosti, ktoré neskôr definovali jeho profesionálnu kariéru.
Politické angažmánie a orientalistické cestovanie
Politické prúdy polovice 19. storočia sa hlboko preteli s osobnými presvedčeniami Tepa. Počas Revolúcií v roku 1848 sa aktívne zapojil do hnutia za nezávislosť, čo si vyžadovalo značistú osobnú obetu. Počas pobytu v hlavnom meste Austro-Uhorska, Viedni, jeho politická činnosť viedla až k uväznieniu, kde bol držaný ako politický väzeň.
Toto obdobie nepokoja nasledovalo transformatívne obdobie cestovania. V roku 1852 sa Tepa vydal na expedíciu cez Grécko, Egypt a Palestínu. Sprevádzali ho galický separatist Adam Józef Potocki, jeho manželka a novinár Maurycy Mann. Táto výprava mu priniesla bohatstvo inšpirácie, čo vyústilo do jedných z najskorších príkladov poľského orientalizmu. Cestovanie mu umožnilo prekročiť európske tradície a zapojiť sa do estetiky Orientu.
Jeho zaujatie národnou identitou sa prejavilo aj v jeho portrétnej tvorbe. Tepa vytvoril sériu portrétov dokumentujúcich vodcov Listopádového povstania, zachytávajúc podoby takýchto postáv, ako bol Joachim Lelewel, Józef Dwernicki a Józef Chłopicki. Cez tieto diela sa snažil zachovať tváre poľského hnutia za nezávislosť.
Život vo Lvove a umelecké zamówenky
Po návrate z Paríža v roku 1860 sa Tepa rozhodol usadiť trvalo vo Lvove. Toto rozhodnutie odrážalo jeho hlboké spojenie s týmto regiónom, čo sa potvrdilo, keď mu bolo ponúknuté profesorské miesto na Krakovskej akadémii krásnych umení. Odmietol túto prestížnu pozíciu a namiesto toho sa rozhodol zostať vo Lvove a pokračovať vo svojej práci v rámci miestnej komunity.
Jeho čas vo Lvove bol poznačený významnými zamówenkami, ktoré zachytili podstatu okolia a jeho ľudí. V zastúpení grófa Włodzimierza Dzieduszyckého, zakladateľa Štátneho múzea prírodných vier, Tepa vytvoril rôzne štúdie miestneho ľudového života a krajiny. Tieto diela poskytli vizuálnu záznam o ľudovej kultúre a prírodnej scenografii tohto regiónu.
Hoci boli jeho záujmy široké, Tepa si vybudoval osobitnú povesť vďaka svojej portrétnej tvorbe. Stal sa široko známym pre svoju zručnosť v vytváraní miniatúr na čiernej slonovině, čo je jemné a náročné médium. Jeho technická precíznosť v týchto malorastných dílochach mu zabezpečila miesto medzi významnými umelcami jeho doby, a to aj napriek tomu, že si zachoval sústredenie na špecifické sociálne a prírodné reality domova.