Giclée tlač alebo plátno múzeálnej kvality s rýchlou výrobou a rôznymi možnosťami povrchovej úpravy. ( Objednať ručne maľovanú reprodukciu
Prepnúť na digitálnu verziu obrazu)
Vyberte si z našich preddefinovaných rozmerov, ktoré zodpovedajú pôvodným pomeroḿ diela.
Môžete zadať vlastné rozmery, aby sa reprodukcia prispôsobila konkrétnemu rámu alebo priestoru. Ak zvolená veľkosť nebude zodpovedať proporciám originálu, dielo buď orežeme, alebo obraz rozšírime pomocou zrkadlenia či farebného doplnenia okrajov. Pred začatím výroby vám pošleme digitálnu ukážku na schválenie.
Máte na vedomí, že náhľad na obrazovke neodzrkadľuje skutočné orezanie alebo rozšírenie. Len digitálna ukážka presne zobrazí finálnu kompozíciu.
Hoci sú k dispozícii vlastné rozmery, pre zachovanie pôvodných proporcií odporúčame vybrať si rozmer z vopred definovaného zoznamu.
Celosvetová doprava () do 2 týždňov namiesto štandardných 4 až 5 týždňov. (24 september)
Two Cheeseburgers, with Everything (Dual Hamburgers)
Veľkosť reprodukcie
In the vibrant landscape of twentieth-century art, few works possess the immediate, mouth-watering charm of Claes Oldenburg’s “Two Cheesebusters, with Everything (Dual Hamburgers).” Created in 1962, this sculpture serves as a delicious intersection of Pop Art audacity and sculptural innovation. At first glance, the viewer is presented with a familiar sight: two juicy, meticulously layered cheeseburgers resting side by side. Yet, through Oldenburg’s transformative lens, these everyday objects are stripped of their disposable nature and elevated to the status of icons. The piece captures a moment of frozen abundance, where the bright reds of tomato, the vivid yellows of cheese, and the earthy browns of the bun demand attention, inviting the observer to linger on the textures of a shared cultural ritual.
The brilliance of this work lies in its ability to turn the gaze toward the commonplace. By magnifying the details of a simple meal, Oldenburg forces us to confront the beauty within the banal. For the collector or the interior designer, this piece offers more than just visual interest; it provides a conversational centerpiece that challenges the boundaries between high art and low culture. It is a work that breathes life into a room, injecting a sense of playful irony and nostalgic warmth that resonates deeply with the modern aesthetic.
To understand the visceral impact of these burgers, one must look closely at the artist's pioneering use of materials. Moving away from the rigid traditions of marble and bronze, Oldenburg embraced a much more tactile and experimental approach. The construction of “Two Cheeseburgers” is a masterclass in texture, utilizing chicken wire encased in plaster to create a robust yet strangely organic framework. This structural foundation allowed the artist to layer surfaces that mimic the succulent reality of food.
The surface is meticulously finished with burlap soaked in plaster and painted with vibrant enamels, creating a finish that feels both substantial and surprisingly soft. Every element—from the crinkled appearance of the lettuce to the smooth, heavy slices of tomato—is rendered with a deliberate thickness that defies the actual fragility of food. This technique creates a sensory illusion; one can almost feel the weight and the slight resistance of the materials. For those seeking a high-quality reproduction, it is this interplay of light and texture that defines the piece, making it an essential acquisition for those who appreciate art that engages both the eye and the imagination.
Historically, this sculpture emerged from the feverish energy of “The Store,” Oldenburg’s groundbreaking 1961 project in Manhattan. This period marked a radical shift in the art world, as artists began to reject the abstract emotionalism of previous decades in favor of the tangible symbols of American consumerism. The cheeseburger, a ubiquitous emblem of post-war prosperity and fast-paced urban life, becomes a symbol of a shared, democratic experience. There is no elitism here; there is only the universal language of hunger and consumption.
Beyond its surface-level playfulness, the work carries a deeper, more subversive meaning. By presenting these burgers as "monuments," Oldenburg mocks the grandiosity of traditional sculpture while simultaneously celebrating the vitality of the everyday. The piece embodies the spirit of Dada and Surrealism, using absurdity to question our relationship with the objects we consume. It is an invitation to find wonder in the supermarket aisle and to recognize that even the most fleeting, disposable moments of our lives are worthy of being immortalized in art.
Stretnúť sa s dielom Claesa Oldenburga znamená svedčiť o nádychnej subverzii reality, kde sa to banálne pozdvzdáva do monumentálneho a to známe sa stáva zvláštne surrealistickým. Narodený v roku 1929 v Štokholme vo Švédsku, disponoval Oldenburg nevídanou schopnosťou zbaviť obyčajné veci ich neviditeľnosti. Jeho umelecká cesta, ktorá by v konečnom dôsledku definovala veľk часть hnutia Pop Art, bola zakorenená v hlbokej fascinácii textúrami a tvarmi každodenného života. Či už šlo o mäkké poklesnutie objektu potiahnutého látkou alebo o dominantnú prítomnosť obrovského kuchynského náradia, Oldenburgovo dielo vyzvalo diváka, aby prehodnotil samotné predmety, ktoré zapĺňajú naše domáce aj urbánne krajiny.
Jeho rané roky formovala avantgardná senzibilita, vďaka ktorej vstrebával radikálnu energiu surrealizmu a dadaizmu. Tento základ mu umožnil pristupovať k sochárenstvu nie ako k rigidnému médiu kameňa alebo bronzu, ale ako k plynulej linguagem schopnému vyjadriť absurditu a vtip. Po presťahovaní sa do New Yorku v roku 1956 sa stal centrálnou postavou vtedajskej experimentálnej scéne mesta. Jeho rané inštalácie, ako napríklad The Street (1960) a The Store (1961), boli transformatívnymi vystupovaním priestoru a obchodu, pričom využíval mestský odpad a sádrové repliky spotrebného tovaru na rozmazanie hranice medzi vysokým umením a drsnou realitou trhoviska.
Jedným z Oldenburgových najtrvavejších odkazov je jeho pioniersky rozvoj mäkkej sochárenstva. Použitím oplyvného materiálu, ako je polyuretánová pena a ťažké látky, do oživil neanimovaných predmetov pocit zraniteľnosti a organického života. Tieto „vypustené“ verzie tvrdých predmetov – čiapky na bielizeň, telefóny či dokonca toalety – bránili tradičnej trvanlivosti sochy a pozývali publikum k taktilnému, takmer psychologickému zapojeniu. Táto technika mu umožnila zachytiť pomíjavú podstatu spotrebnej kultúry a vykresliť priemyselné tvary v stave mäkkého, poddajného pokoja.
S postupom jeho kariéry sa Oldenburgove ambície rozšírili z intímnej mierky galérie na veľkolepé scény verejných námestíc. V spolupráci so svojou neskoršie zosnulou manželkou a kreatívnou partnerkou, Coosje van Bruggen, dosiahlo jeho dielo novú úroveň architektskej veľkoleposti. Spolu ovládli umenie monumentu a vytvárali masívne inštalácie, ktoré sa plynule integovali do urbánnej tkaniny, no zároveň ju narúšali. Ich spoločná tvorba vdechovala život ikonickým dielom, ktoré transformovali panorámy miest a menili verejné priestory na ihriská predstavivosti.
Historický význam Claesa Oldenburga nemožno prehodnotiť; zásadne zmenil vzťah medzi umením a divákom. Jeho tvorba zostáva pilierom dejín umenia 2# storočia vďaka niekoľkým kľúčovým úspechom:
Hoci v roku 2022 skonal, Oldenburgov vplyv pretrváva v každej nadrozmernej žene, ktorá nás prinúti zastaviť sa, usmiať alebo spochybniť naše okolie. Zanechal po sebe svet, ktorý pôsobí o niečo magickejšie, pripomínajúc nám, že aj ten najzanedbateľnejší predmet – lyžica, zástrčka alebo kúsok ovocia – nesie potenciál pre veľkodosahovú veľkosť, ak je videný cez šošovku skutočne transformatívnej predstavivosti.
1929 - 2022 , Švédsko