Louis-Auguste Schwiter

Raný život, rodina a vzdelanie

Louis-Auguste Schwiter sa narodil v roku 1805 v blízkosti Hanoveru v Nemecku. Bol jediným synom Henryho Césara Auguste Schwitera, francúzskeho generála. Tento rodokmen mu poskytol aristokratické pozadie, hoci jeho vlastná cesta ho nakoniec zaviedla k umeleckému pędzlu skôr než na bojové pole. Prvé roky života strávil v tomto šľachtickom prostredí, pričom jeho život sa postupne vyvíjal smerom, ktorý mu priniesol slávu pod menom Baron de Schwiter.

V období medzi rokom 1823 a 1826 žil v Paríži, kde študoval právo. Práve vtedy však boli právne texty a formálne štúdiá prerušené iným druhom vzdelávania. Počas tohto obdobia stretol Eugène Delacroixa, ktorý sa stal jeho prvým učiteľom výtvarného umenia. Toto mentorstvo presunulo jeho záujem od logiky práva k hlbokému pozorovaniu svetla a formy. Vplyv tejto rannej výuky mu zostal v pamäti počas celého života, ktorý sa neskôr stal posväteným zachytávaniu portrétov a krajin.

Profesionálna dráha a výstavy

Jeho prítomnosť na parížskej umeleckej scéne bola definovaná pravidelným vystavovaním na Salónoch, kde sa jeho diela objavovali v období medzi rokom 1831 a 1859. Tieto výstavy mu poskytli príležitosť predstaviť svoje portréty a krajináre širokému publiku. V roku 1845 bolo jeho technické umenie ocenené zlatou medailou. Toto obdobie jeho života bolo charakteristické neustálou interakciou s formálnymi štruktúrami francúzskeho umenia.

Cestovanie ho niekoľkokrát zväzalo cez kanál do Anglickoska. Počas týchto návštev prinášal svoje portréty do Kráľovskej akadémie, kde vystavoval v najmenej štyroch rôznych prí ocasiones. Tento pohyb medzi Francúzskom a Anglickom naznačuje život zasvedený v navigovaní medzi rôznymi spoločenskými a umeleckými kruhmi, pohybujúci sa medzi parížskimi ateliérami a londýnskými galériami.

Umelecké záujmy a kolekcie

Okrem vlastného umeleckého štýlu, Schwiter strávil veľkú časť svojho života venovaním sa tvorbe iných umelcov. Bol to znalec s vycvičeným zrakom pre starých majstrov, ktorý sa so zvláštnym zameraním venoval kresbám z uplynulého storočia. Patril medzi prvých zberateľov 19. storočia, ktorí vytvorili úmyselné skupinu francúzskych a talianskych kresieb, čím prejavil prednosť pre línie a ľahkosť umeleckých škôl 18. storočia. Jeho kolekcia obsahovala diela ako napríklad od Giambattista Tiepolo, pričom vyhľazďoval aj anglické portréty v technike mezzotinty.

Jeho záujem o tieto diela nebol len obyčajným koníčkom, ale predstavoval ústrednú súčasť jeho života ako aristokratovi a maliarovi. Tieto kusy zbieral s hlbokým pocítením poslania, čím vytvoril významnú zbierku odrážajúcu jeho vycibrený vkus pre jemnosť a precíznosť. Väčšina tejto vzácnej kolekcie bola neskôr, v rokoch 1883 a 1886, predaná v aukciách po tom, čo v neskorom veku stratil zrak.

Kľúčové diela a témy

Schwiterov štetec sa často obracal k tvárom jeho súčasníkov a šľachty. V roku 1840 vytvoril portrét postavy menom Charles Emmanuel, duc de Montmorency Luxembourg. Jeho tvorba zachytila aj podobu jeho priateľa a bývalého učiteľa, Eugène Delacroix. Tento portrét Delacroix bol dokončený niekoľko rokov po roku 1830 a neskôr bol predstavený na Salóne v roku 1833.

Vzťah medzi týmito dvoma mužmi bol zachytený vzájomným spôsobom. Zatiaľ čo Schwiter maloval Delacroix, stal sa aj centrálnou postavou v diele toho druhého muža. Bol predmetom jedného z najlepších Delacroixových portrétov, celofibrového štúdia, ktoré zostáva významným dielom portrétnej umeleckej tvorby danej éry. Tieto témy odzrkadľujú život zasvedený v pohybovaní sa medzi spoločenskými a umeleckými kruhmi Paríža a širšieho sveta.